Najrýchlejšie rastúcou firmou Európy je podľa rebríčka český distribútor
solárnych technológií Raylyst. Česko má v prvej stovke spolu päť
spoločností a Maďarsko tri. Výrazné zastúpenie svojich firiem majú v
rebríčku aj menšie krajiny, ako napríklad Chorvátsko so siedmimi
spoločnosťami či Litva s deviatimi. Slovensko zastupuje iba dodávateľ
garáží a záhradných domčekov Gardeon z Turčianskeho Ďura. Spoločnosť
poskočila aktuálne na 510. miesto zo 719. priečky v roku 2023.
Situáciu by mohlo podľa zástupcov zamestnávateľov zmeniť najmä zlepšenie podnikateľského prostredia. "Zjednodušenie
byrokratických procesov môže podnikateľom uľahčiť založenie a riadenie
firiem a zároveň otvoriť cestu pre nové inovatívne podniky. Startupom by
sa mala poskytnúť podpora pre vstup na zahraničné trhy vrátane účasti
na medzinárodných výstavách a obchodných misiách," navrhol generálny
sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.
Hovorkyňa Republikovej únie zamestnávateľov Petra Podhorcová dodala, že
Slovensko má dlhodobo rezervy vo vytváraní priaznivého a predvídateľného
podnikateľského prostredia ako celku, ale napríklad aj v systémovom
rozvoji politiky získavania a rozvoja talentu.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský vidí viacero problémov. "Samotná
EÚ výrazne zaostáva najmä za Spojenými štátmi, ale aj Áziou. Takzvaných
'jednorožcov', teda startupov, čo prekročili hodnotu miliardy dolárov,
je v EÚ menej ako v Indii. USA sú v tomto v úplne inom vesmíre. Dôvodom
je aj to, že kedykoľvek príde nová technológia, prvou snahou EÚ je ju čo
najviac zregulovať," upozornil analytik s tým, že Slovensko je na tom aj v rámci EÚ podpriemerne.
Samotná finančná podpora začínajúcich firiem však podľa analytika nie je najdôležitejšia. "Úspešný
startup nevznikne tak, že podnikateľský nápad obhádžete peniazmi. Skôr
to má opačný efekt - európske startupy lovia potom viac eurofondy ako
zákazníkov," myslí si Vlachynský. Priaznivé podnikateľské prostredie si podľa neho vyžaduje legislatívne aj kultúrne nastavenie krajiny. "Musíte
mať prostredie, v ktorom sa ľudia neboja riskovať a púšťať do
podnikateľských projektov, a ktoré im to dovolí. To znamená priaznivé
daňové podmienky, flexibilný zákonník práce, dobré nastavenie
vlastníckych práv, fungujúce kapitálové trhy, ale aj naklonených
politikov. Toto sa málo darí v EÚ a ešte menej na Slovensku," pripomenul.
V rozvoji inovatívnych nápadov, čo je kľúčová podmienka pre rýchly rast a
konkurencieschopnosť startupov, môže podľa Asociácie zamestnávateľských
zväzov a zdužení takisto významne pomôcť podpora výskumu a vývoja. "Dôležité
je aj vytváranie partnerstiev medzi univerzitami, ich študentmi a
výskumnými kapacitami či firmami. Vytvára to silný inovačný potenciál a
môže startupom pomôcť expandovať aj na medzinárodný trh a získavať nové
príležitosti," uviedla hovorkyňa asociácie Miriam Filová. Prepájanie
univerzitného výskumu s praktickými potrebami súkromného sektora však
na Slovensku podľa nej ostáva prevažne nevyužitou príležitosťou.
Slovensko už má prijatú Národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií do
roku 2030, ktorej súčasťou je aj akčný plán s 91 konkrétnymi
opatreniami. Výskumná a inovačná autorita (VAIA) pripomenula, že sa
podarilo presadiť v štátnom rozpočte financie na zvýšenie inovačnej
schopnosti slovenskej ekonomiky. V tomto roku je to 57 miliónov eur a v
budúcom už by to malo byť 190 miliónov eur. Pomôcť by podľa VAIA mala
napríklad aj zmena zdaňovania získaných podielov na vlastníctve firmy,
ktoré sa posúva až na čas ich predaja, ale aj zrýchlenie zápisu do
obchodného registra či chystaná reforma superodpočtu na výskum a vývoj.